Sneh sa nenápadne vytráca z polí a lúk a slniečko čoraz častejšie ohrieva zem. To jar hlási svoj príchod. Každé ročné obdobie je niečím výnimočné, ale jar dáva človeku akoby nový nádych a silu.
Aj u nás v zariadení sa život pandémiou nezastavil, možno trošku obmedzil, ale nič nám nebránilo byť tu jeden pre druhého. Stála prevádzka a nepretržitá služba v zariadení boli pre nás samozrejmosťou. Našim seniorom sme okrem bežných denných aktivít pomáhali aj pri registrovaní na očkovanie. Každý deň sme pozorne sledovali, ako pribúdajú vekové skupiny, len aby ich bolo zaočkovaných čo najviac. Oni sami si jasne uvedomovali, že je to jedna z možností akejsi voľnosti pohybu a stretávania sa, ak nie aj jediná. Pri akýchkoľvek otázkach, nejasnostiach alebo pochybnostiach sa im s trpezlivosťou venoval náš zdravotnícky personál. Častokrát sme ich na samotné očkovanie aj sprevádzali.
Dni sa rýchlo míňali, blížili sa Veľkonočné sviatky a bolo viac ako isté, že budú podobné ako minulý rok. Teda bez širšej rodiny, len v bubline, bez kostola, bez návštev, bez tradícii so sviatkami spojenými… Aj preto sme si hneď po sviatkoch pripravili spoločné veľkonočné raňajky, počas ktorých nám hrali a spievali muzikanti – náš obľúbený Kočišband.
No človek je nielen chlebom sýty, preto sme sa na sviatky patrične pripravovali. Ešte v pôstnom období sme si spoločne vytvorili a následne aj sa modlili moderovanú krížovú cestu so zamysleniami, ktorú v rámci aktivít ilustrovali samotní seniori. Vo Veľkom týždni nás svojím duchovným slovom prišiel povzbudiť pán kanonik Jozef Šechný z farnosti Solivar, ktorý si pre nás pripravil ozaj krásnu duchovnú obnovu. A nielen to. Keďže je vekom blízky našim seniorom, sám bol pre nich príkladom, aby neupadali na duchu a hľadali aj v tomto období obmedzení krásu života.
Takže nebudeme vešať hlavy, život ide ďalej a aj my chceme, aby sme zvládli toto obdobie čo najlepšie a už teraz sa tešíme na „nový život“ po COVID-e, na spoločné akcie a výlety.
