Tak ako končí leto a začína jeseň, tak prichádza staroba. Nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Staroba je výzva, ale neznamená koniec života.
Október nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka. Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí ste tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k vám, milí naši otcovia, mamy a naši prarodičia. Ani tento rok sme nezabudli na Vás , milí naši klienti stacionára, a pripravili sme si takú malú rozlúčku s letom – grilovačku. Samozrejme, že to nebolo o jedle, ale bolo to hlavne o tom, aby sme sa Vám poďakovali a vzdali úctu za Vašu obetavosť a za všetko dobré, čo ste vo svojom živote vykonali. Zišli sme sa v hojnom počte, nakoľko boli pozvaní aj Vaši rodinní príslušníci a priatelia. Slávnostné popoludnie začala pani riaditeľka svojim milým a srdečným príhovorom, prípitkom a obdarovali sme Vás fotorámčekom, ktorý ste si mnohí samy vyrobili. Najprv sme si pochutili na kávičke a na domácich koláčikoch, ktoré sme pre Vás s láskou upiekli (no ani Vy ste sa nedali zahanbiť). Posilnení sme sa z chuti nasmiali na vtipnom vystúpení Arani z Jarovníc. Veru- veru, niektorých z Vás sme ešte takto sa smiať ani nevideli. Ako doznieval náš smiech, ozýval sa hlad. No nedali sme mu možnosť, aby nás premohol a pustili sme sa do pečenej klobásky. Mňam!
No a potom nám už nič nebránilo v speve, tanci a výbornej zábave. Zabávali sme sa do večera a nik z nás nepomýšľal na odchod domov. Veď aj v pozvánke na toto popoludnie, venované úcte starším, bolo napísané, že „SPOLU NÁM JE LEPŠIE“. Nakoniec sme sa predsa len v pokoji rozišli do svojich domovov a tešili sme sa na ďalší deň, ako sa budeme zdieľať so zážitkami z tohto dňa.
