Tak ako kon\u010d\u00ed leto a za\u010d\u00edna jese\u0148, tak prich\u00e1dza staroba. Nen\u00e1padne a pomaly. Ned\u00e1 sa jej vyhn\u00fa\u0165. Staroba je v\u00fdzva, ale neznamen\u00e1 koniec \u017eivota. <\/p>\n\n\n\n
Okt\u00f3ber n\u00e1m pripom\u00edna jednu z najvz\u00e1cnej\u0161\u00edch cnost\u00ed, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 zroden\u00e1 v du\u0161i \u010dloveka. Je \u0148ou \u00facta k star\u0161\u00edm. \u00dacta k t\u00fdm, ktor\u00ed ste tvrdo pracovali, aby sa n\u00e1m \u017eilo lep\u0161ie. \u00dacta k v\u00e1m, mil\u00ed na\u0161i otcovia, mamy a na\u0161i prarodi\u010dia. Ani tento rok sme nezabudli na V\u00e1s , mil\u00ed na\u0161i klienti stacion\u00e1ra, a pripravili sme si tak\u00fa mal\u00fa rozl\u00fa\u010dku s letom \u2013 grilova\u010dku. Samozrejme, \u017ee to nebolo o jedle, ale bolo to hlavne o tom, aby sme sa V\u00e1m po\u010fakovali a vzdali \u00factu za Va\u0161u obetavos\u0165 a za v\u0161etko dobr\u00e9, \u010do ste vo svojom \u017eivote vykonali. Zi\u0161li sme sa v hojnom po\u010dte, nako\u013eko boli pozvan\u00ed aj Va\u0161i rodinn\u00ed pr\u00edslu\u0161n\u00edci a priatelia. Sl\u00e1vnostn\u00e9 popoludnie za\u010dala pani riadite\u013eka svojim mil\u00fdm a srde\u010dn\u00fdm pr\u00edhovorom, pr\u00edpitkom a obdarovali sme V\u00e1s fotor\u00e1m\u010dekom, ktor\u00fd ste si mnoh\u00ed samy vyrobili. Najprv sme si pochutili na k\u00e1vi\u010dke a na dom\u00e1cich kol\u00e1\u010dikoch, ktor\u00e9 sme pre V\u00e1s s l\u00e1skou upiekli (no ani Vy ste sa nedali zahanbi\u0165). Posilnen\u00ed sme sa z chuti nasmiali na vtipnom vyst\u00fapen\u00ed Arani z Jarovn\u00edc. Veru- veru, niektor\u00fdch z V\u00e1s sme e\u0161te takto sa smia\u0165 ani nevideli. Ako doznieval n\u00e1\u0161 smiech, oz\u00fdval sa hlad. No nedali sme mu mo\u017enos\u0165, aby n\u00e1s premohol a pustili sme sa do pe\u010denej klob\u00e1sky. M\u0148am!<\/p>\n\n\n\n
No a\u00a0potom n\u00e1m u\u017e ni\u010d nebr\u00e1nilo v\u00a0speve, \u00a0tanci a\u00a0v\u00fdbornej z\u00e1bave. \u00a0Zab\u00e1vali sme sa do ve\u010dera a\u00a0nik z\u00a0n\u00e1s nepom\u00fd\u0161\u013eal na odchod domov. \u00a0Ve\u010f aj v\u00a0pozv\u00e1nke na toto popoludnie, venovan\u00e9 \u00facte star\u0161\u00edm, bolo nap\u00edsan\u00e9, \u00a0\u017ee \u00a0\u201eSPOLU N\u00c1M JE LEP\u0160IE\u201c. \u00a0Nakoniec \u00a0sme sa predsa len v\u00a0pokoji rozi\u0161li do svojich domovov a\u00a0te\u0161ili sme sa na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148, ako sa budeme zdie\u013ea\u0165 so z\u00e1\u017eitkami z\u00a0tohto d\u0148a.<\/p>\n\n\n\n